-gostovica, f., gostica, f. topon. apel. miesto, kde bývajú hostia, nedomáci kupci alebo
miesto pre prichádzajúcich hosti,obchodníkov a pod. (od gosť prip. miesta -ica, -ov-ica). Prvá
zmienka o tejto obci je z roku 1354 a vtedy sa ešte volala Gezth. Názvy obce boli v roku 1773
Hostowicza, 1808 Hostovice maď. Hosztovica, Vendegi. Názov dediny korení v slove hosť a vyjadril to,
že zakladatelia a prví obyvatelia boli v chápaní obyvateľov starších okolitých dedín novousadlíkmi,
prišelcami, teda hosťami. Vzhľadom na vývoj osídlenia okolia je nepochybné, že Hostovice založil
šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva pravdepodobne v 15, storočí, avšak pred rokom
1492. Valašské obyvateľstvo dokázateľne žilo v Hostoviciach v 17. storočí. To znamená, osídľovanie
prichádzalo zo západu Rusínmi, ktorí boli vyháňaní z centrálneho Uhorska. Podľa Ferdinanda Uličného
však prvé doklady o Hostoviciach vznikli v Bardejove v roku 1492 pri vyšetrovaní a vypočúvaní
lapených zbojníkov, vedených Fedorom Hlavatým. Do tej zbojníckej tlupy patrili aj bratia Macko,
Michno a Jacko z Hostovíc, ktorí v niektorej dedine prepadli kostol. V Hostoviciach mali zbojníci
skrýše na ukrývanie odevov a nazbíjaných vecí. Z obsahu uvedených správ je zrejmé, že Hostovice
existovali už pred rokom 1492. Obec patrila v 16. - 17. storočí šľachticom Drugetovcom a panstvu
Humenné. Až v 18 - 19. storočí ju vlastnili Csákyovci a koncom 19. storočia Ocskyovci. V roku 1556
mala 16 port a v roku 1715 je tu 26 opustených a 20 obývaných domácností. Hostovické valašské
domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 10,5 porty. Dve želiarske domácnosti daň neplatili.
V roku 1582 zdanili valachov od ôsmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťjeden
poddanských domov a jeden - dva domy šoltýske, možno aj kostol, ale bez miestneho kňaza. V 17.
storočí valašské domácnosti ďalej chudobneli. V roku 1610 boli valašské aj želiarske domácnosti
zdanené spolu od dvoch port, v roku 1635 od 0,75 porty. Okolo roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske
domácnosti takmer na celých usadlostiach, žil tam pravoslávny kňaz s rodinou, pätnásť valašských
domácností, iné štyri sa odsťahovali, napokon sedem želiarskych domácnosti. K zemepánom mali rovnaké
povinnosti ako ich súčasníci. Na prelome 16. a 17. storočia boli Hostovice veľkou dedinou, najväčšou
v okolí, pričom mali rusínskych obyvateľov. Obyvateľov pribúdalo a výsledkom bolo, že v roku 1657 na
jedinom šoltýstve žilo deväť rodín, na fare tri rodiny, na pätnástich celých valašských usadlostiach
štyridsať rodín a na dvoch polovičných štyri rodiny. Časť pozemkov patrila k
majeru.
Obyvatelia pracovali v rozľahlých lesoch, pálili uhlie a chovali dobytok.
Nachádza sa tu grécko-katolícky kostol z roku 1764, ktorý bol postavený na mieste pôvodného
dreveného kostola. Pod obcou je vodný mlyn z konca 19. storočia.
V jednotlivých rokoch tu boli
takéto počty obyvateľov: 1869 - 827, 1880 - 800, 1890 - 808, 1900 - 837, 1910 - 699*, *1921 - 628,
1930 - 728,1940 - 815, 1948 - 794, 1961 - 821, 1970 - 664. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1993
mala obec Hostovice 430 obyvateľov. Podľa národnosti sa tu nahlásilo 324 ľudí k Slovákom, 20 k
Ukrajincom, 64 k Rusínom a 22 k Rómom. Samozrejme drvivá väčšina dediny je aj tu rusínska. Posledné
sčítanie obyvateľov v roku 2002 ukázalo, že v Hostoviciach žije už len 378 obyvateľov, z ktorých je
274 prihlásených k národnosti slovenskej, 85 k rusínskej a 12 k ukrajinskej.
ERB OBCE
Obec Hostovice má jeden známy erb, ktorý sa zachoval na dvoch
pečatiach. Prvá pečať pochádza z roku 1787 na ktorej je text:
,,S./igillum/P./ossessionis/HOSTOVICZA´´.Na pečati je vyobrazený barokový stôl a na ňom pečať
bez datovania textom:,,PETSETJE.HOSTOVICZA.HELYSEGE´´. V strede pečate je už len jednoduchý dedinský
stôl, fľaša, pohár a sviečka.
Hostovický erb súvisí s existenciou
obchodnej cesty z Uhorska do Poľska, ktorá začínala v Snine a končila vo Woli Michovej. Známa bola
pod názvom Poľská cesta (Poľská puť), pričom mýto z prevažajúceho tovaru sa vyberalo na colnici v
Hostoviciach. Bohatstvo zamepánov z mýta a ďalších príjmov, ktoré im prinášala tunajšia furmanská
krčma, poskytujúca nocľah a pohostenie pre furmanov, sa premietla do erbu.
LETOPIS OBCE
14. storočie
1354 -
prvá písomná zmienka o obci, pod názvom Getzth
15.storočie
1469 -
vlastníkom obce je zemepánska rodina Csebi
1492 -
členmi známej zbojníckej družiny Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej boli traja bratia Michno, Jacko a
Macko z Hostovíc. Z ďalších listín o tejto družine sa dozvedáme, že títo bratia Michno, Jacko a
Macko Leňovi z Hostovíc, už dávnejšie lúpili a mali vlastnú zbojnícku družinu. Z uvedeného
usudzujeme, že bratia Leňovi z Hostovíc, mali svoju vlastnú zbojnícku družinu, ktorá pôsobila v
okolí rodnej obce a v roku 1492 sa spojila so zbojníckou družinou Fedora Hlavatého.
16.storočie
1511- obec sa spomína v súdnom spore Kataríny Zólyomiovej, manželky
Michala Zomboryho a vnučky Šimona Drugetha s Gabrielom, Imrichovi a Františkovi Drugethovcom vo veci
nárokovania si po zosnulom Šimonovi Drugethovi ohľadom hradov Brekov, Jasenov, Nevické a voacerých
obcí.
1546 - prvá písomná zmienka o existencii
zaniknutej obce Seredne v katastri dnešných Hostovíc. Vtedy tu žili 2 šoltýske rodiny, 7 zdanených
sedliackých a 5 nezdanených domácností. Názov hory po zaniknutej obci Seredne : SZEREDNYA
HURA
1548 - obec sa pod názvom Hosthowycza
spomína ako súčasť Humenského panstva
1561 -
v Komanči za Lupkowským priesmykom bol chytený zbojník Levko z Hostovíc s ukradnutým koňom a
sedlom.
1569 - zlapaný bol zbojník Ichnatko z
Oslavice, ktorý pri výsluchu uviedol, že zbíjal s Prokopom z Brusnice a s Tymkom z Hostovíc.
Priznal, že s Tymkom z Hostovíc ukradli na Prelukach v Poľsku Vasiľovi dva voly, ktoré predali
Ivanovi do Kobylníc za 11 zlotých.
17.storočie
1608 - na prepade na majetky šlachtica
Stanislavského v Plonnej v Poľsku sa zúčastnili i zbojníci z Hostovíc Stanko Byczko a demko
Palaciat, ktorí boli chytení a súdení spolu s ďalšími zbojníkmi vo Svetliciach za asistencie pánov z
Humenského domínia Ištvana Taraszyho, Ištvana Pinczyho a Balinta z Humenného.
1612
- v obci sa nachádzali 2 šoltýske usadlosti, 18 poddaných, 11 železiarov a 1 kňaz.
prvá
písomná zmienka o majeri v urbári Humenského panstva rodiny Drugethovcov. K majeru patrili košiare,
2 pastviská a oranice, na ktorých krajník posial 76,5 m3 ovsa. Súčasťou majera boli i dva mlyny na
Udave.
1623 - v obci žili dve šoltýske dmácnosti, pätnásť valašských domácnosti, sedem
železiarských a rodina prvoslávneho popa. Farárom - popom v obci bol Krepčina Lukáč. V uvedenom
období v obci stála drevená pravoslávna cerkva.
1631 - v obci sa
spomínajú dva mlyny na Udave.
1650 - sťažnosť pčolinských gazdov na
židov za to, že im nezaplatili za furmanku soli, ktorú prevážali po obchodnej ceste vedúcej cez
Hostovice do Poľska.
1652 - doklad o najstaršom hostovickom farárovi - Georgijovi
Hostovickom, ktorý v uvedenom roku bol archidiakonom humenského soboru.
1656
- prvé podrobnejšie údaje o hostoickom majeri, z ktorých sa dozvedáme, že tu chovali hovädzí
dobytok, ovce a sliepky. K majeru patril i ovocný sad, mlyn, rybník, 4 lúky a orná pôda, na ktorej
bolo možné vyiať 100 kubíkov pšenice. Kedže v hostovickom majeri boli zlé podmienky na pestovanie
obilnín, preto v uvedenom roku sa vysialo iba 5 kubíkov pšenice a 19 kubíkov raže. Taktiež tu siali
i konope. Na majeri chovali 15 dojních kráv, 15 volov a býkov, 10 mladých baranov a 67 svíň.
Najbližšie majere sa nachádzali v Snine a v Udavskom. V obci sa spomína jeden mlyn, druhý v uvedenom
období neexistoval.
1657 - v obci na jednej šoltýskej usadlosti žilo 9 rodín, na
pätnástich celých valašských usadlostiach 40 rodín, na dvoch polovičných valašských usadlostiach 4
rodiny a na fare 3 rodiny. Obec napadli vojská Juraja Rákociho.
1660 - prvá písomná
zmienka o existencii kurie - kaštieľa , pravdepodobne dreveného
1690
- mor, ktorý sa do obce rozšíril z Poľska
-na majeri z dôvodu častých nájazdov
kurucov zasiali iba ovos a jačmeň. Nenachádzal sa tu žiaden dobytok, pretože ho zobralo kurucké
vojsko. Mlyn, ktorý patril k majeru, bol daný do prenájmu.
-v Humennom bol
zložený sľub 40 pravoslávnych farárov k únii, medzi ktorými s určitosťou bol i hostovický pop, čím
obec postupne prešla od pravoslávia na gréckokatolícke vierovyznanie.
-jediný doklad o existencii colnice v obci na trase obchodnej cesty zo Sniny do Woli
Michovej.
1694 - obec mala zaplatiť vojenskú daň vo výške 2 porcie do skladu v
Ovári.
18.storočie
1715 - v obci žilo
20 rodín ( 16 rusínskych a 4 maďarské ). V obci v uvedenom roku nebol žiaden mlyn.
1720
- v obci žilo 19 rodín ( 16 rusínskych a 3 maďarské ). V oci stál nový mlyn.
1726
- hladomor v obci Hostoviciach a okolí, o ktorom ďak Petro Vysočanský zaznačil v Pčolinnom do
cirkevnej knihy.
1741 - zriadenie vojenskej hliadky v obci Soľným úradom v Huemnnom na
kontrolu uhorsko-poľskej hranicepred pašerákmi soli z Poľska.
1750 - obec v rámci
kanonickej vizitácie navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuil Olšavskyj.
1764
- na mieste starej drevenej cerkvi sv. Paraskevny bola postavená nová gréckokatolícka cerkva Sv.
Bohorodicy ( P.Márie). Cerkva bola postavená bez veže, pretože v uvedenom období nesmeli mať
nerímskokatolícke kostoly vežu.
1769 - podľa súpisu cigánov humenského
obvodu v obci žila jedna rómska rodina 40-ročného Jána Adamova, ženatého s 30-ročnou Barbarou
Laczko, s ktorou mal tri deti.
1770 - popom v obci bol Michael
Železník.
1773 - vznik Hostovického soboru v rámci Mukačevského biskupstva,
ktorý bol známy i pod názvom Krajňansky. Pozostával z 14 farností a 9 filiálok: Čukalovce,
Hostovice, Nižná Jablonka, Osadné, Parihuzovce, Pichne, Pčoliné, Ruské, Stakčín, Stakčínska Roztoka,
Starina, Vyšná Jablonka, Zvala.
1777 - v obci stálo 94 domov, v ktorých
žilo 84 sedlaickych , 8 železziarských a podželeziarskych domácnosti. Chovali 85 volov, 62 kráv, 19
jalovíc, 15 býčkov, 17 teliat, 7 koní, 46 svíň a 24 ovcí.
1778 - vyhotovenie
najstaršej známej mapy chotára za Skurami, ktoré pripadli Hostoviciam. Na uvedenej mape je zobrazený
najstarší známy kríž v k.ú. Hostovice v časti Polanka nad horným mlynom.
1781
- zrušenie farnosti Čukalovce a Parihuzovce a ich pričlenenie k farnosti Hostovice.
1784
- vlastníkom obce je gróf Štefan Csáky.
1786 - v obci ako nájomca podželeziarskej
domácnosti sa spomína žid Moško Berkovič, podľa ktorého je pravdepodobne pomenovaný kopec Moškov
horob medzi Hostovicami a Parihuzovcami.
1787 - podľa prvého uhorského sčítania
ľudu v obci žilo 706 obyvateľov v 95 domoch, z toho 374 mužov a 332 žien. Vlastníkom obce bol gróf
Štefan Csáky.
1795 - podľa súpisu židov v obci žil žid - nájomca v krčme Jakub
Herškovič. Vlastnil 1 koňa a 1 kravu. Platil nájom vo výške 140 zlatých.
19.storočie
1801 - podľa súpisu povinností dodávok
potravín pre vojsko v máji a júni bola obec povinná pre jazdecký pluk Princa Karola Lotrinského
dodať 206 ks chleba, 453 porcií ovsa a 405 sena.
1802 - obnova
murovanej cerkvi sv. Bohorodicy a výstavba veže.
1810 - výstavba
novej kurie - kaštieľa grófom Jozefom Rhollom.
1812 - začlenenie
hostovického dekanátu do novovytvoreného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
-mlynármi v obci boli Hric Zvoč (dolný mlyn) a Mikita Talevič(horný mlyn).
1813
- v obci stálo 61 domov. Richtárom v obci bol Vasiľ Macko a pánsky hájnik Fedor Jančin. V obci žili
dve židovské rodiny Berka Eliazoviča a Leibu Volvošiča.
1831 - cholera,
ktorá sa rozšírila z južného Zemplína. Na jeje následky zomrelo 29 ľudí. v júli zomrelo spolu 6
hostovičanov. Tragickejší bol august , kedy cholere podľahlo 23 hostovičanov. Cholera opustila
Hostovice 24.augusta.
1842 - vlastníkom obce gróf Štefan Rholl.
1846
- cholera v obci, ktorej podľahlo 94 hostovičanov.
-najstaršia správa o
školskom vyučovaní od A.Duchnoviča, ktorú publikoval v ľvovskom časopise Visnyk. Podľa podania prvým
učiteľom v obci bol Volodimír Petrašovský, emigrant z Ruska, ktorý po príchode do Uhorska sa usadil
v Hostoviciach, pričom sa oženil s dcérou miestneho farára Rojkoviča.
1856
- na majeri sa narodil Michail Šemetkovský, významný gréckokatolícky farár, publicista a ochranca
staroslovianskeho obrad. Zomrel v roku 1930 v Tichom Potoku.
1860 - vlastníkmi
majera a pozemkov v hostoviciach sú baróni Alexander Bethmann z Frankfurtu nad Mohanom a De Treaux z
Varadína.
1861 - richtárom v obci bol Andrej Durdan.
-doložená novšia pečať obce s vyobrazením jednoduchého stola s fľašou, pohárom a
sviečkou.
1869 - podľa ščítania obyvateľstva sa nám zachovali bližšie údaje o
hostovickom majeri, ktorý pozostával z jedného murovaného kaštieľa, pred ktorým v parčíku sa
nachádzal drevený altánok. Kaštieľ pozostával zo 7 izieb, 1 komory, 2 predsiení, a 1 kuchyne.
Správcom majera bol nemec Ferenc Smerber z Frankfurtu nad Mohanom.
1871 - narodil sa
Gejza Petraševič, novinár. Písal po maďarsky a prekladal z ruštiny do maďarčiny. Vydal samostatné
knihy v maďarčine: Šlachtické spolky(1896), Uhorsko a židovstvo(1900), a Židovskí statkári a
nájomcovia(1904).
1872 - krčmárom bol žid Leopold Weisz
-učiteľom a kantorom bol Michal Suchý
1873 - v obci
neexistovala samostatná budova školy. Z dôvodu veLkej zadlženosti obce požadovala obec výstavbu
štátnej školy.
1874 - vlastníkom majera a pozemkov bol Štefan
Ockay.
1881 - podľa sčítania ľudu v obci žilo 800 ľudí v 106 domoch. Z nich 694
rusínov, 44 maďarov, 26 slovákov, 14 nemcov a k inej národnosti 22 ľudí. Čítať a písať v obci vedelo
44 obyvateľov.
1885 - žiadosť obcí Hostovice, Osadné, Čukalovce Zemlínskej stolici
na výstavbu novej cesty z Hostovíc do Nižnej Jablonky z dôvodu zlého stavu tejto
cesty.
-richtárom sa spomína Andrej Lipa
1890 - uskutočnenie
mimoriadneho obecného zastupiteľstva vo veci založenia hasičského zboru v obci, pričom určená
delegácia v zložení Jozef Petrašovský a Pavol Horváth(pánsky komisár) na nákup hasičskej
výzbroje.
1892 - dokončuje sa výstavba štátnej cesty Snina Pčoliné -
Hostovice.
1896 - učiteľom bol Ján Hric
1897 - prenesenie
notárskeho úradu z Hostovíc do Pčoliného.
20.storočie
1902 - richtárom na jeden rok sa stal Andrej
Stankóczi.
1903 - richtárom na jeden rok sa stal Andrej
Volančin.
1904 - richtárom sa stal Jakub Jakubovič
-narodil sa učiteľ, muzikant a režisér Olexij Suchyj. Zomrel v roku 1950 v
Humennom.
1905 - zomrel najznámejší hostovický farár Jozef Petrašovský vo veku
75 rokov, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1878-1905. Pochovaný je pred hostovickou cerkvou so svojou
manželkou Annou a Ďalšími členmi svojej rodiny.
-vlastníkom kúrie,
majera, a pôdy sa spomína gróf Ján Hering Gotffried
-kaštieľ s horným
mlynom kúpil Dr. Ervín Moškovič a dolný mlyn Dr. Ervín Moškovič s Jánom Borossom.
1906
- prichádza nový gréckokatolícky farár Viktor Marťak, ktorý v obci pôsobil 31
rokov.
-do obce prichádza učiť druhá učiteľka Helena Manajlová do roku
1914.
-hostovický rodáci z Ameriky dali postaviť nový murovaný kríž na obecnom
cintoríne.
1907 - richtárom bol Jan Jevič do r. 1910.
1910
- lesný majetok v Hostoviciach kúpil známy továrnik Dr. Karel Škoda zo Žinkovíc ČR.
1911
- novým richtárom sa stáva Ján Gont do roku 1917.
1914 - 21.11. Ruské
vojská obsadili obec
- 28.11. pristátie zostreleného ruského lietadla zo Seredňou
horou pri Osadnom.
- na miesto učiteľky Heleny Manajlovej prichádza nová učiteľka
Margita Hricová do r. 1919.
1915 - 19.3. obcou, ako vojak Pražského
zboru, prechádza dnes slávny reportér Egon Ervin Kisch z Prahy
-marec-máj ustálenie
frontovej línie v hostovickom chotári na Skurach. Proti sebe tu stála 8. ruská armáda a 2.
rakúsko-uhorská armáda. Hostovice a ocitli v rukách 41.pešej divízie generála
Trollmana.
-ústup ruských vojsk z Beskýd z Hostovíc komentovala vtedajšia
maďarská tlač nasledujúco: Tak nadišiel oslobudzujúci máj 1915. Počas hrdinských bojov našej armády
a spojeneckej nemeckej armády v prvých dňoch mája boli napokon severné okresy Zemplínskej župy po
mnohých utrpeniach oslobodené od nepriateľských vojsk. Obyvateľstvo pustých obcí sa mohlo vrátiť do
svojich domovov. Pred očaminávratilcov sa naskytol zúfalý pohľad. Ich domy zborené, spálené na
prach, polia zničené, taký srdcervúci obraz skazy privítal utečencov. V Sninskom okrese obec
Hostovice takmer spustla.
1917 - zriadenie vojenského cintorína pri obecnom, kde bolo
pochovaných 110 prevažne rakúsko-uhorských vojakov.
1919 - podľa
ščítania ľudu v obci stálo 114 domov, v ktorých bývalo 638 obyvateľov.
1929
- obnova pravoslávnej irkvi v obci , ku ktorej sa vtedy prihlásilo 32 zo 728 obyvateľov
obce.
-učiteľom v obci bol Teodor Špilka, ktorý prišiel učiť do obce v r.1928. Škola
vtedy bola cirkevná-gréckokatolícka s ruským vyučovacím jazykom.
-1930 v obci
fungoval len jeden mlyn - na Poľane, v ktorom žilo 7 osôb.
1931 - Dr. Ervin
Moškovič rozpredal pozemky patriace majeru. Pravdepodobne v uvedenom období zanikol i
kaštieľ.
1933 - zo 16 spoločných a 31 jednotlivých hrobov na Skurach bolo
spolu 93 ostatkov padlých vojakov uložených do krypty pod cerkvu v Osadnom.
1934
- založenie ´´Obščestva Alexandra Duchnoviča´´, ktoré v obci zriadilo cerkvu v
Osadnom.
1939 - 23.marca, susedná obec Zvala sa stáva súčasťou Maďarska, čím
na Zaškovom Beskyde dochádza k vzniku najprv slovensko-poľsko-maďarského trojhraničného bodu a po
zániku Poľska k slovesko-nemecko-maďarskému trojhraničiu. Na tomto bode bol postavený betónový
trojhraničný monolit, ktorého časti môžeme vidieť dodnes.
1940 - založenie
požiarneho zboru
1944 - pôsobenie partizánskych skupín Kriváň a Sergej, ktorým velil
podplukovník Sovietskej armády Nikolaj A. Prokopjuk
-násilná evakuácia
občanov fašistami, pri ktorej bol zastrelený 4 - ročný Vasiľ Jonika
-31.10 - oslobodenie
obce Sovietskou armádou. V radoch Sovietskej armády bojovali Andrej Huľoäzahynul na fronte),Ivan
Jevič, Štefan Lazoriščák, Ivan Pančišin, Štefan Sivik a Andrej Pacoľak.
-vznik miestneho národného výboru MNV. Prvými predsedami sa stali Andrej
Orenič(1944),Andrej Petrunčík(1954),Vasiľ Drančák(1946-47) a Ladislav
Kimak(1948-52).
1946 - založenie futbalového klubu - zakladajúci členovia: Orenič
Andrej(1905), Drančak Vasiľ(1944), Huľo Štefan(1923),Zimovčak Ján(1926), Pacoľak
Vasiľ(1923)
-prvé autobusové spojenie obce zo Sniny s predĺžením do Nižnej
Jablonky.
1947 - katastrofálne sucho v obci, potravini boli dávané na
prídel.
1948 - vznik strednej školy - meštianky do r. 1953.
-65
obyvateľov obce sa vysťahovalo do bývalého Sovietskeho zväzu.
1953 - vznik
strednej osemročnej školy - riaditeľom bol Ján Kuba do r. 1960
-predsedom MNV sa
stál Jozef Bačar(1907)
1956 - elektrifikácia obce
-predsedom MNV sa
stal Andrej Lopanič(1921)
1959 - začiatok výstavby novej základnej deväťročnej
školy(ukončenie v r. 1962)
1960 - vznik základnej školy od roku
1975 pre 1. až 4. ročník,
-predsedom MNV sa stal Vasiľ Drabik(1907)
1961
- historicky najvyšší počet obyvateľov v obci 821 ( z toho 424 mužov a 397 žien).
1964
- predsedom MNV sa stal Andrej Huľo(1940)
1971 - otvorenie Administratívnej budovy
obecného úradu a Domu kultúry
-otvorenie predajne
Jednoty
predsedom MNV sa stal Andrej Jevič(1928)
1972 - založenie
Jednotného roľníckoho družstva Udava - spoločného pre obce Hostovice a Osadné.
-dochádza k zasypaniu prívodného kanála k dolnému mlynu, čím sa stal mlyn nefunkčným. S
odstavením prívodu vody sa stal nefunkčný i generátor dynama, ktorý vyrábal elektrický prúd pre
mlyn. Mlynárom bol Štefan Goššanyi(1922).
1973 - vybudovanie požiarnej
zbrojnice
1974 - odhalenie pamätnej tabule pri príležitosti 30 . výročia
SNP.
1978 - vznik Detského domova Hostovice.
1980 - vyhlásenie
Prírodnej rezervácie Hostovické lúky na Poľane
1990 - starostom
obce sa stal Vasiľ Hudík(1948)
1991 - v priestoroch Požairnej zbrojnice
novozriadená obecná knižnica.
1993 - vznik Poľovníckeho združenia LAZ
Hostovice vo výmere 2197 ha.
- založenie Urbárskej spoločnosti
vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov, ktoré hospodári na výmere 420 ha.
1997
- vyhlásenie Národného parku Poloniny
2004 - v obci žije 378 obyvateľov v 175
domoch.
-prvé stretnutie rodákov 31.júl-1.august 2004
Vodné toky
Hlavným vodným tokom v k.ú. je riečka Udava
s bočným prítokom Hostovického potoka a ďalšími menšími vodnými tokmi - Poloninský potok, Hreškovec
potok, Zahorobok potok, Hluboký(Velikij) potok, Za pílou potok, Medzi Kyčeru potok, Poza Kyčeru
potok, Pod Hrabnik potok, Za Dilcom potok a Stružnický potok.
Miestne časti obce
Veľká ulica(bývalý majer, dnes stred obce), Kyslovec (ulica od stredu
obce v smere na Parihuzovce), Hlavná ulica (ulica od stredu obce v smere na Pčoliné), Rokytovce
(ulica od stredu obce v smere na Nižnú Jablonku, pomenovaná po gazdoch, ktorí si tu prví postavili
domy a pochádzali z Rokytova - Andrej Raka a Ján Murga), Poľana - nižný mlyn a Poľana - vyšný
mlyn.
Chotárne názvy
Drozdiačka, Udava, Vysoký bereh, Capovy Laz, Pod Capovym
lazom, Stará stezka, Djakova dolina, Skory, Za Skurami, Prehyba, Spálená Kyčarka, Osoj, Moškiv
horob, Prehľad, Feničiv kut, Molišov, Pasika, Sihly, Touste, Vyše potašni, Seredňa hora, Vyšný mlyn,
Pliškov, Nižní mlyn, Za pilu, Culkova, Kopriviša, Davidova, Visoky verch, Maximova, Ostružnicke,
Mišak, Horobok, Chmeliša, Mistski, Bukovina, Oboroch, Močarki, Više Potašni, Za Dilcom, Od
Parihuzovskoho, Verch Striba, Čaščiky, Kičurka, Siňa dolina, Višnianski polomy, Kosťov kut, Beskyd,
Lipova luka, Konec Čeľova, Polanka(podľa dobových máp z rokov 1778, 1866 a
1905).
VŠEOBECNÉ ÚDAJE
Poloha:
východná časť Ondavskej vrchoviny
Nadmorská výška:
stred obce
- 360 m n. m.(stred obce) , 305 - 875 m n.m (chotár)
STAROSTA OBCE: Ing. Peter Čopák
WEB: www.hostovice.ocu.sk
ZDROJ: www.pcoosadne.orthodox.sk
Publikácia Hostovice 650 rokov,
2004,Ing.Buraľ Miroslav, Hudik
Vasiľ
