Svet-Stranek.cz
Ladislav Pastorok - POHOSTINSTVO HOSTOVICE

...:Pozývame všetkých na naj pivo s naj obsluhou v príjemnom prostredí nášho pohostinstva

...

Dňa 14.marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát, ktorého súčasťou sa stali Hostovice. Nato 23.marca o 5.30 hod. bez vypovedania vojny Maďarsko napadlo Slovensko, pričom prekročili hranice cez Ubľu a Ulič. Spomínaný konflikt vošiel do histórie pod názvom Malá vojna a priniesol odstúpenie časti okresu Snina v prospech Maďarského kráľovstva. Hostovice sa stali hraničnou obcou, v chotári ktorej sa stretávali hranice troch krajín - Slovenska, Maďarska a Nemecka. Na tomto mieste bol postavený betónový monolit, ktorého zvyšky sa nachádzajú dodnes pod Černinami.
Svojim dielom sa II. svetová vojna dotkla života obce najmä v jej posledných rokoch, kedy si fašistické hordy zachraňovali životy pred postupujúcou Červenou amrádou. V obci a jej okolí pôsobili partizánske skupiny Kriváň a Sergej, ktorým velil podplukovník Sovietskej armády Nikolaj A.Prokopjuk. V radoch oslobodzujúcej armády a partizánského hnutia pôsobili aj občania našej obce a to Andrej Pančišin, Andrej Murga, Ján Marko, Ján Džubera, Ján Pančišin, Andrej Pacoľak, Štefan Lazorišák, Vasiľ Petrunčík a Andrej Vislocký, ktorí sa dožili oslobodenia a podieľali sa na budovaní novej spoločnosti. Z bojísk sa už nikdy nevrátili Štefan Džubera-21 ročný príslušník Sovietskej armády padol 16.4.1945, Andrej Huľo -21 ročný príslušník Sovietskej armády padol 12.4.1945 na Odre, Andrej  Vasko-27 ročný príslušník Čsl.armádneho zboru padol 13.9.1944 v Poľsku, Andrej Zvoč-23ročný príslušník Čsl.armádneho zboru padol 26.10.1944 pri obci Močiar. Boli ak takí ktorí bojovali v československých vojenských jednotkách v zahraničí v tzv.západnom odboji a ktorí aj okúsili útrapy vojny tým, že sa dostali do vojenského zajatia. Boli to Andrej Čopák, Štefan Gošáni a Andrej Lajtár.
Obec bola oslobodená 31.októbra 1944. Počas vojny bolo v obci čiastočne alebo úplne zničených 32 domov, rozbité cesty, hospodárske budovy zostali bez kráv, koňov, ktoré fašisti odviekli pri ústupe ako potravinovú zálohu. Základné potraviny ako chlieb, cukor, mäso mohli občania dostávať len na prídelový lístkový systém. Aj v povojnovom období si munícia vyberala daň z radov miestnych občanov. Munícia , ktorá ostala v zákopoch okolitých lesov naďalej zabíjala a vraždila. Tak prišli o život Gont, Galajda a s trvalými následkami na zdraví ostali Peter Kapák, Andrej Gont, Ján Marko, Eliáš Kiša a Andrej Kozej. Pri násilnej evakuácii v jeseni 1944 fašistickému besneniu padla za obeť aj rodina Stankovciová. Vojaci Wahrmachtu vtedy obvinili matku Stankovciovu z pomoci partizánom. Vyvliekli ju z domu na dvor aj s triapolročným chlapčekom, ktorého držala v náručí. Jeden z vojakov na ňu vystrelil. Dieťa bolo ihneď mŕtve, jeho ťažko ranená matka ostala ležať v kaluži krvi na zemi. Mŕtve dieťa vojaci opreli o múr domu a tri dni ho nedovolili pochovať. Ťažko zranenú matku hodili na voz ku svojim raneným vojakom a odviezli do Prešova. Zo zranenia sa síce vystrábila, avšak z ťažkej traumy sa už nikdy celkom nespamätala. Na obnovu vojnou zničenej obce sa značnou mierou začal podieľať národný výbor zriadený 25.11.1944 ktorého prvým prededom bol Andrej Orenič. V roku 1945 bol predsedom Štefan Petrunčík.  







zdroj: Hostovice-História a súčasnosť, M.Buraľ,P.čopák 2014

návštěvníků stránky
celkem30 559
tento týden84
dnes26