Svet-Stranek.cz
Ladislav Pastorok - POHOSTINSTVO HOSTOVICE

História:Pozývame všetkých na naj pivo s naj obsluhou v príjemnom prostredí nášho pohostinstva

História

OBEC HOSTOVICE

-gostovica, f., gostica, f. topon. apel. miesto, kde bývajú hostia, nedomáci kupci alebo miesto pre prichádzajúcich hosti,obchodníkov a pod. (od gosť prip. miesta -ica, -ov-ica). Prvá zmienka o tejto obci je z roku 1354 a vtedy sa ešte volala Gezth. Názvy obce boli v roku 1773 Hostowicza, 1808 Hostovice maď. Hosztovica, Vendegi. Názov dediny korení v slove hosť a vyjadril to, že zakladatelia a prví obyvatelia boli v chápaní obyvateľov starších okolitých dedín novousadlíkmi, prišelcami, teda hosťami. Vzhľadom na vývoj osídlenia okolia je nepochybné, že Hostovice založil šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného, valašského práva pravdepodobne v 15, storočí, avšak pred rokom 1492. Valašské obyvateľstvo dokázateľne žilo v Hostoviciach v 17. storočí. To znamená, osídľovanie prichádzalo zo západu Rusínmi, ktorí boli vyháňaní z centrálneho Uhorska. Podľa Ferdinanda Uličného však prvé doklady o Hostoviciach vznikli v Bardejove v roku 1492 pri vyšetrovaní a vypočúvaní lapených zbojníkov, vedených Fedorom Hlavatým. Do tej zbojníckej tlupy patrili aj bratia Macko, Michno a Jacko z Hostovíc, ktorí v niektorej dedine prepadli kostol. V Hostoviciach mali zbojníci skrýše na ukrývanie odevov a nazbíjaných vecí. Z obsahu uvedených správ je zrejmé, že Hostovice existovali už pred rokom 1492. Obec patrila v 16. - 17. storočí šľachticom Drugetovcom a panstvu Humenné. Až v 18 - 19. storočí ju vlastnili Csákyovci a koncom 19. storočia Ocskyovci. V roku 1556 mala 16 port a v roku 1715 je tu 26 opustených a 20 obývaných domácností. Hostovické valašské domácnosti v roku 1567 vyplatili daň kráľovi od 10,5 porty. Dve želiarske domácnosti daň neplatili. V roku 1582 zdanili valachov od ôsmich port. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných tridsaťjeden poddanských domov a jeden - dva domy šoltýske, možno aj kostol, ale bez miestneho kňaza. V 17. storočí valašské domácnosti ďalej chudobneli. V roku 1610 boli valašské aj želiarske domácnosti zdanené spolu od dvoch port, v roku 1635 od 0,75 porty. Okolo roku 1623 tam hospodárili dve šoltýske domácnosti takmer na celých usadlostiach, žil tam pravoslávny kňaz s rodinou, pätnásť valašských domácností, iné štyri sa odsťahovali, napokon sedem želiarskych domácnosti. K zemepánom mali rovnaké povinnosti ako ich súčasníci. Na prelome 16. a 17. storočia boli Hostovice veľkou dedinou, najväčšou v okolí, pričom mali rusínskych obyvateľov. Obyvateľov pribúdalo a výsledkom bolo, že v roku 1657 na jedinom šoltýstve žilo deväť rodín, na fare tri rodiny, na pätnástich celých valašských usadlostiach štyridsať rodín a na dvoch polovičných štyri rodiny. Časť pozemkov patrila k majeru. 
Obyvatelia pracovali v rozľahlých lesoch, pálili uhlie a chovali dobytok. Nachádza sa tu grécko-katolícky kostol z roku 1764, ktorý bol postavený na mieste pôvodného dreveného kostola. Pod obcou je vodný mlyn z konca 19. storočia.
V jednotlivých rokoch tu boli takéto počty obyvateľov: 1869 - 827, 1880 - 800, 1890 - 808, 1900 - 837, 1910 - 699*, *1921 - 628, 1930 - 728,1940 - 815, 1948 - 794, 1961 - 821, 1970 - 664. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1993 mala obec Hostovice 430 obyvateľov. Podľa národnosti sa tu nahlásilo 324 ľudí k Slovákom, 20 k Ukrajincom, 64 k Rusínom a 22 k Rómom. Samozrejme drvivá väčšina dediny je aj tu rusínska. Posledné sčítanie obyvateľov v roku 2002 ukázalo, že v Hostoviciach žije už len 378 obyvateľov, z ktorých je 274 prihlásených k národnosti slovenskej, 85 k rusínskej a 12 k ukrajinskej.
ERB OBCE
Obec Hostovice má jeden známy erb, ktorý  sa zachoval na dvoch pečatiach. Prvá pečať pochádza z roku 1787 na ktorej je text: ,,S./igillum/P./ossessionis/HOSTOVICZA´´.Na pečati je vyobrazený barokový  stôl a na ňom pečať bez datovania textom:,,PETSETJE.HOSTOVICZA.HELYSEGE´´. V strede pečate je už len jednoduchý dedinský stôl, fľaša, pohár a sviečka.
 
Hostovický erb súvisí s existenciou obchodnej cesty z Uhorska do Poľska, ktorá začínala v Snine a končila vo Woli Michovej. Známa bola pod názvom Poľská cesta (Poľská puť), pričom mýto z prevažajúceho tovaru sa vyberalo na colnici v Hostoviciach. Bohatstvo zamepánov z mýta a ďalších príjmov, ktoré im prinášala tunajšia furmanská krčma, poskytujúca nocľah a pohostenie pre furmanov, sa premietla do erbu.
LETOPIS OBCE
14. storočie
1354 - prvá písomná zmienka o obci, pod názvom Getzth
15.storočie
1469 - vlastníkom obce je zemepánska rodina Csebi
1492 - členmi známej zbojníckej družiny Fedora Hlavatého z Ruskej Volovej boli traja bratia Michno, Jacko a Macko z Hostovíc. Z ďalších listín o tejto družine sa dozvedáme, že títo bratia Michno, Jacko a Macko Leňovi z Hostovíc, už dávnejšie lúpili a mali vlastnú zbojnícku družinu. Z uvedeného usudzujeme, že bratia Leňovi z Hostovíc, mali svoju vlastnú zbojnícku družinu, ktorá pôsobila v okolí rodnej obce a v roku 1492 sa spojila so zbojníckou družinou Fedora Hlavatého.
16.storočie
1511- obec sa spomína v súdnom spore Kataríny Zólyomiovej, manželky Michala Zomboryho a vnučky Šimona Drugetha s Gabrielom, Imrichovi a Františkovi Drugethovcom vo veci nárokovania si po zosnulom Šimonovi Drugethovi ohľadom hradov Brekov, Jasenov, Nevické a voacerých obcí.
1546 - prvá písomná zmienka o existencii zaniknutej obce Seredne v katastri dnešných Hostovíc. Vtedy tu žili 2 šoltýske rodiny, 7 zdanených sedliackých a 5 nezdanených domácností. Názov hory po zaniknutej obci Seredne : SZEREDNYA HURA
1548 - obec sa pod názvom Hosthowycza spomína ako súčasť Humenského panstva
1561 - v Komanči za Lupkowským priesmykom bol chytený zbojník Levko z Hostovíc s ukradnutým koňom a sedlom.
1569 - zlapaný bol zbojník Ichnatko z Oslavice, ktorý pri výsluchu uviedol, že zbíjal s Prokopom z Brusnice a s Tymkom z Hostovíc. Priznal, že s Tymkom z Hostovíc ukradli na Prelukach v Poľsku Vasiľovi dva voly, ktoré predali Ivanovi do Kobylníc za 11 zlotých.
17.storočie
1608 - na prepade na majetky šlachtica Stanislavského v Plonnej v Poľsku sa zúčastnili i zbojníci z Hostovíc Stanko Byczko a demko Palaciat, ktorí boli chytení a súdení spolu s ďalšími zbojníkmi vo Svetliciach za asistencie pánov z Humenského domínia Ištvana Taraszyho, Ištvana Pinczyho a Balinta z Humenného.
1612 - v obci sa nachádzali 2 šoltýske usadlosti, 18 poddaných, 11 železiarov a 1 kňaz.
prvá písomná zmienka o majeri v urbári Humenského panstva rodiny Drugethovcov. K majeru patrili košiare, 2 pastviská a oranice, na ktorých krajník posial 76,5 m3 ovsa. Súčasťou majera boli i dva mlyny na Udave.
1623 - v obci žili dve šoltýske dmácnosti, pätnásť valašských domácnosti, sedem železiarských a rodina prvoslávneho popa. Farárom - popom v obci bol Krepčina Lukáč. V uvedenom období v obci stála drevená pravoslávna cerkva.
1631 - v obci sa spomínajú dva mlyny na Udave.
1650 - sťažnosť pčolinských gazdov na židov za to, že im nezaplatili za furmanku soli, ktorú prevážali po obchodnej ceste vedúcej cez Hostovice do Poľska.
1652 - doklad o najstaršom hostovickom farárovi - Georgijovi Hostovickom, ktorý v uvedenom roku bol archidiakonom humenského soboru.
1656 - prvé podrobnejšie údaje o hostoickom majeri, z ktorých sa dozvedáme, že tu chovali hovädzí dobytok, ovce a sliepky. K majeru patril i ovocný sad, mlyn, rybník, 4 lúky a orná pôda, na ktorej bolo možné vyiať 100 kubíkov pšenice. Kedže v hostovickom majeri boli zlé podmienky na pestovanie obilnín, preto v uvedenom roku sa vysialo iba 5 kubíkov pšenice a 19 kubíkov raže. Taktiež tu siali i konope. Na majeri chovali 15 dojních kráv, 15 volov a býkov, 10  mladých baranov a 67 svíň. Najbližšie majere sa nachádzali v Snine a v Udavskom. V obci sa spomína jeden mlyn, druhý v uvedenom období neexistoval.
1657 - v obci na jednej šoltýskej usadlosti žilo 9 rodín, na pätnástich celých valašských usadlostiach 40 rodín, na dvoch polovičných valašských usadlostiach 4 rodiny a na fare 3 rodiny. Obec napadli vojská Juraja Rákociho.
1660 - prvá písomná zmienka o existencii kurie - kaštieľa , pravdepodobne dreveného 
1690 - mor, ktorý sa do obce rozšíril z Poľska
-na majeri z dôvodu častých nájazdov kurucov zasiali iba ovos a jačmeň. Nenachádzal sa tu žiaden dobytok, pretože ho zobralo kurucké vojsko. Mlyn, ktorý patril k majeru, bol daný do prenájmu.
-v Humennom bol zložený sľub 40 pravoslávnych farárov k únii, medzi ktorými s určitosťou bol i hostovický pop, čím obec postupne prešla od pravoslávia na gréckokatolícke vierovyznanie.
-jediný doklad o existencii colnice v obci na trase obchodnej cesty zo Sniny do Woli Michovej.
1694 - obec mala zaplatiť vojenskú daň vo výške 2 porcie do skladu v Ovári.
18.storočie
1715 - v obci žilo 20 rodín ( 16 rusínskych a 4 maďarské ). V obci v uvedenom roku nebol žiaden mlyn.
1720 - v obci žilo 19 rodín ( 16 rusínskych a 3 maďarské ). V oci stál nový mlyn.
1726 - hladomor v obci Hostoviciach a okolí, o ktorom ďak Petro Vysočanský zaznačil v Pčolinnom do cirkevnej knihy.
1741 - zriadenie vojenskej hliadky v obci Soľným úradom v Huemnnom na kontrolu uhorsko-poľskej hranicepred pašerákmi soli z Poľska.
1750 - obec v rámci kanonickej vizitácie navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuil Olšavskyj.
1764 - na mieste starej drevenej cerkvi sv. Paraskevny bola postavená nová gréckokatolícka cerkva Sv. Bohorodicy ( P.Márie). Cerkva bola postavená bez veže, pretože v uvedenom období nesmeli mať nerímskokatolícke kostoly vežu.
1769 - podľa súpisu cigánov humenského obvodu v obci žila jedna rómska rodina 40-ročného Jána Adamova, ženatého s 30-ročnou Barbarou Laczko, s ktorou mal tri deti.
1770 - popom v obci bol Michael Železník.
1773 - vznik Hostovického soboru v rámci Mukačevského biskupstva, ktorý bol známy i pod názvom Krajňansky. Pozostával z 14 farností a 9 filiálok: Čukalovce, Hostovice, Nižná Jablonka, Osadné, Parihuzovce, Pichne, Pčoliné, Ruské, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Starina, Vyšná Jablonka, Zvala.
1777 - v obci stálo 94 domov, v ktorých žilo 84 sedlaickych , 8 železziarských a podželeziarskych domácnosti. Chovali 85 volov, 62 kráv, 19 jalovíc, 15 býčkov, 17 teliat, 7 koní, 46 svíň a 24 ovcí.
1778 - vyhotovenie najstaršej známej mapy chotára za Skurami, ktoré pripadli Hostoviciam. Na uvedenej mape je zobrazený najstarší známy kríž v k.ú. Hostovice v časti Polanka nad horným mlynom. 
1781 - zrušenie farnosti Čukalovce a Parihuzovce a ich pričlenenie k farnosti Hostovice.
1784 - vlastníkom obce je gróf Štefan Csáky.
1786 - v obci ako nájomca podželeziarskej domácnosti sa spomína žid Moško Berkovič, podľa ktorého je pravdepodobne pomenovaný kopec Moškov horob medzi Hostovicami a Parihuzovcami.
1787 - podľa prvého uhorského sčítania ľudu v obci žilo 706 obyvateľov v 95 domoch, z toho 374 mužov a 332 žien. Vlastníkom obce bol gróf Štefan Csáky.
1795 - podľa súpisu židov v obci žil žid - nájomca v krčme Jakub Herškovič. Vlastnil 1 koňa a 1 kravu. Platil nájom vo výške 140 zlatých.
19.storočie
1801 - podľa súpisu povinností dodávok potravín pre vojsko v máji a júni bola obec povinná pre jazdecký pluk Princa Karola Lotrinského dodať 206 ks chleba, 453 porcií ovsa a 405 sena.
1802 - obnova murovanej cerkvi sv. Bohorodicy a výstavba veže.
1810 - výstavba novej kurie - kaštieľa grófom Jozefom Rhollom.
1812 - začlenenie hostovického dekanátu do novovytvoreného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
-mlynármi v obci boli Hric Zvoč (dolný mlyn) a Mikita Talevič(horný mlyn).
1813 - v obci stálo 61 domov. Richtárom v obci bol Vasiľ Macko a pánsky hájnik Fedor Jančin. V obci žili dve židovské rodiny Berka Eliazoviča a Leibu Volvošiča.
1831 - cholera, ktorá sa rozšírila z južného Zemplína. Na jeje následky zomrelo 29 ľudí. v júli zomrelo spolu 6 hostovičanov. Tragickejší bol august , kedy cholere podľahlo 23 hostovičanov. Cholera opustila Hostovice 24.augusta.
1842 - vlastníkom obce gróf Štefan Rholl.
1846 - cholera v obci, ktorej podľahlo 94 hostovičanov.
-najstaršia správa o školskom vyučovaní od A.Duchnoviča, ktorú publikoval v ľvovskom časopise Visnyk. Podľa podania prvým učiteľom v obci bol Volodimír Petrašovský, emigrant z Ruska, ktorý po príchode do Uhorska sa usadil v Hostoviciach, pričom sa oženil s dcérou miestneho farára Rojkoviča.
1856 - na majeri sa narodil Michail Šemetkovský, významný gréckokatolícky farár, publicista a ochranca staroslovianskeho obrad. Zomrel v roku 1930 v Tichom Potoku.
1860 - vlastníkmi majera a pozemkov v hostoviciach sú baróni Alexander Bethmann z Frankfurtu nad Mohanom a De Treaux z Varadína. 
1861 - richtárom v obci bol Andrej Durdan.
-doložená novšia pečať obce s vyobrazením jednoduchého stola s fľašou, pohárom a sviečkou.
1869 - podľa ščítania obyvateľstva sa nám zachovali bližšie údaje o hostovickom majeri, ktorý pozostával z jedného murovaného kaštieľa, pred ktorým v parčíku sa nachádzal drevený altánok. Kaštieľ pozostával zo 7 izieb, 1 komory, 2 predsiení, a 1 kuchyne. Správcom majera bol nemec Ferenc Smerber z Frankfurtu nad Mohanom.
1871 - narodil sa Gejza Petraševič, novinár. Písal po maďarsky a prekladal z ruštiny do maďarčiny. Vydal samostatné knihy v maďarčine: Šlachtické spolky(1896), Uhorsko a židovstvo(1900), a Židovskí statkári a nájomcovia(1904).
1872 - krčmárom bol žid Leopold Weisz
-učiteľom a kantorom bol Michal Suchý
1873 - v obci neexistovala samostatná budova školy. Z dôvodu veLkej zadlženosti obce požadovala obec výstavbu štátnej školy.
1874 - vlastníkom majera a pozemkov bol Štefan Ockay.
1881 - podľa sčítania ľudu v obci žilo 800 ľudí v 106 domoch. Z nich 694 rusínov, 44 maďarov, 26 slovákov, 14 nemcov a k inej národnosti 22 ľudí. Čítať a písať v obci vedelo 44 obyvateľov.
1885 - žiadosť obcí Hostovice, Osadné, Čukalovce Zemlínskej stolici na výstavbu novej cesty z Hostovíc do Nižnej Jablonky z dôvodu zlého stavu tejto cesty.
-richtárom sa spomína Andrej Lipa
1890 - uskutočnenie mimoriadneho obecného zastupiteľstva vo veci založenia hasičského zboru v obci, pričom určená delegácia v zložení Jozef Petrašovský a Pavol Horváth(pánsky komisár) na nákup hasičskej výzbroje.
1892 - dokončuje sa výstavba štátnej cesty Snina  Pčoliné - Hostovice.
1896 - učiteľom bol Ján Hric
1897 - prenesenie notárskeho úradu z Hostovíc do Pčoliného.
20.storočie
1902 -  richtárom na jeden rok sa stal Andrej Stankóczi.
1903 - richtárom na jeden rok sa stal Andrej Volančin.
1904 - richtárom sa stal Jakub Jakubovič
-narodil sa učiteľ, muzikant a režisér Olexij Suchyj. Zomrel v roku 1950 v Humennom.
1905 - zomrel najznámejší hostovický farár Jozef Petrašovský vo veku 75 rokov, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1878-1905. Pochovaný je pred hostovickou cerkvou so svojou manželkou Annou a Ďalšími členmi svojej rodiny.
-vlastníkom kúrie, majera, a pôdy sa spomína gróf Ján Hering Gotffried
-kaštieľ s horným mlynom kúpil Dr. Ervín Moškovič a dolný mlyn Dr. Ervín Moškovič s Jánom Borossom.
1906 - prichádza nový gréckokatolícky farár Viktor Marťak, ktorý v obci pôsobil 31 rokov.
-do obce prichádza učiť druhá učiteľka Helena Manajlová do roku 1914.
-hostovický rodáci z Ameriky dali postaviť nový murovaný kríž na obecnom cintoríne.
1907 - richtárom bol Jan Jevič do r. 1910.
1910 - lesný majetok v Hostoviciach kúpil známy továrnik Dr. Karel Škoda zo Žinkovíc ČR.
1911 - novým richtárom sa stáva Ján Gont do roku 1917.
1914 - 21.11. Ruské vojská obsadili obec
- 28.11. pristátie zostreleného ruského lietadla zo Seredňou horou pri Osadnom.
- na miesto učiteľky Heleny Manajlovej prichádza nová učiteľka Margita Hricová do r. 1919.
1915 - 19.3. obcou, ako vojak Pražského zboru, prechádza dnes slávny reportér Egon Ervin Kisch z Prahy
-marec-máj ustálenie frontovej línie v hostovickom chotári na Skurach. Proti sebe tu stála 8. ruská armáda a 2. rakúsko-uhorská armáda. Hostovice a ocitli v rukách 41.pešej divízie generála Trollmana.
-ústup ruských vojsk z Beskýd z Hostovíc komentovala vtedajšia maďarská tlač nasledujúco: Tak nadišiel oslobudzujúci máj 1915. Počas hrdinských bojov našej armády a spojeneckej nemeckej armády v prvých dňoch mája boli napokon severné okresy Zemplínskej župy po mnohých utrpeniach oslobodené od nepriateľských vojsk. Obyvateľstvo pustých obcí sa mohlo vrátiť do svojich domovov. Pred očaminávratilcov sa naskytol zúfalý pohľad. Ich domy zborené, spálené na prach, polia zničené, taký srdcervúci obraz skazy privítal utečencov. V Sninskom okrese obec Hostovice takmer spustla.
1917 - zriadenie vojenského cintorína pri obecnom, kde bolo pochovaných 110 prevažne rakúsko-uhorských vojakov.
1919 - podľa ščítania ľudu v obci stálo 114 domov, v ktorých bývalo 638 obyvateľov.
1929 - obnova pravoslávnej irkvi v obci , ku ktorej sa vtedy prihlásilo 32 zo 728 obyvateľov obce.
-učiteľom v obci bol Teodor Špilka, ktorý prišiel učiť do obce v r.1928. Škola vtedy bola cirkevná-gréckokatolícka s ruským vyučovacím jazykom.
-1930 v obci fungoval len jeden mlyn - na Poľane, v ktorom žilo 7 osôb.
1931 - Dr. Ervin Moškovič rozpredal pozemky patriace majeru. Pravdepodobne v uvedenom období zanikol i kaštieľ.
1933 - zo 16 spoločných a 31 jednotlivých hrobov na Skurach bolo spolu 93 ostatkov padlých vojakov uložených do krypty pod cerkvu v Osadnom.
1934 - založenie ´´Obščestva Alexandra Duchnoviča´´, ktoré v obci zriadilo cerkvu v Osadnom.
1939 - 23.marca, susedná obec Zvala sa stáva súčasťou Maďarska, čím na Zaškovom Beskyde dochádza k vzniku najprv slovensko-poľsko-maďarského trojhraničného bodu a po zániku Poľska k slovesko-nemecko-maďarskému trojhraničiu. Na tomto bode bol postavený betónový trojhraničný monolit, ktorého časti môžeme vidieť dodnes.
1940 - založenie požiarneho zboru
1944 - pôsobenie partizánskych skupín Kriváň a Sergej, ktorým velil podplukovník Sovietskej armády Nikolaj A. Prokopjuk
-násilná evakuácia občanov fašistami, pri ktorej bol zastrelený 4 - ročný Vasiľ Jonika
-31.10 - oslobodenie obce Sovietskou armádou. V radoch Sovietskej armády bojovali Andrej Huľoäzahynul na fronte),Ivan Jevič, Štefan Lazoriščák, Ivan Pančišin, Štefan Sivik a Andrej Pacoľak.
-vznik miestneho národného výboru MNV. Prvými predsedami sa stali Andrej Orenič(1944),Andrej Petrunčík(1954),Vasiľ Drančák(1946-47) a Ladislav Kimak(1948-52).
1946 - založenie futbalového klubu - zakladajúci členovia: Orenič Andrej(1905), Drančak Vasiľ(1944), Huľo Štefan(1923),Zimovčak Ján(1926), Pacoľak Vasiľ(1923)
-prvé autobusové spojenie obce zo Sniny s predĺžením do Nižnej Jablonky.
1947 - katastrofálne sucho v obci, potravini boli dávané na prídel.
1948 - vznik strednej školy - meštianky do r. 1953.
-65 obyvateľov obce sa vysťahovalo do bývalého Sovietskeho zväzu.
1953 - vznik strednej osemročnej školy - riaditeľom bol Ján Kuba do r. 1960
-predsedom MNV sa stál Jozef Bačar(1907)
1956 - elektrifikácia obce
-predsedom MNV sa stal Andrej Lopanič(1921)
1959 - začiatok výstavby novej základnej deväťročnej školy(ukončenie v r. 1962)
1960 - vznik základnej školy  od roku 1975 pre 1. až 4. ročník,
-predsedom MNV sa stal Vasiľ Drabik(1907)
1961 - historicky najvyšší počet obyvateľov v obci 821 ( z toho 424 mužov a 397 žien).
1964 - predsedom MNV sa stal Andrej Huľo(1940)
1971 - otvorenie Administratívnej budovy obecného úradu a Domu kultúry
-otvorenie predajne Jednoty
predsedom MNV sa stal Andrej Jevič(1928)
1972 - založenie Jednotného roľníckoho družstva Udava - spoločného pre obce Hostovice a Osadné.
-dochádza k zasypaniu prívodného kanála k dolnému mlynu, čím sa stal mlyn nefunkčným. S odstavením prívodu vody sa stal nefunkčný i generátor dynama, ktorý vyrábal elektrický prúd pre mlyn. Mlynárom bol Štefan Goššanyi(1922).
1973 - vybudovanie požiarnej zbrojnice
1974 - odhalenie pamätnej tabule pri príležitosti 30 . výročia SNP.
1978 - vznik Detského domova Hostovice. 
1980 - vyhlásenie Prírodnej rezervácie Hostovické lúky na Poľane
1990 - starostom obce sa stal Vasiľ Hudík(1948)
1991 - v priestoroch Požairnej zbrojnice novozriadená obecná knižnica. 
1993 - vznik Poľovníckeho združenia LAZ Hostovice vo výmere 2197 ha.
- založenie Urbárskej spoločnosti vlastníkov urbárskeho lesa a pasienkov, ktoré hospodári na výmere 420 ha.
1997 - vyhlásenie Národného parku Poloniny
2004 - v obci žije 378 obyvateľov v 175 domoch.
-prvé stretnutie rodákov 31.júl-1.august 2004

Vodné toky
Hlavným vodným tokom v k.ú. je riečka Udava s bočným prítokom Hostovického potoka a ďalšími menšími vodnými tokmi - Poloninský potok, Hreškovec potok, Zahorobok potok, Hluboký(Velikij) potok, Za pílou potok, Medzi Kyčeru potok, Poza Kyčeru potok, Pod Hrabnik potok, Za Dilcom potok a Stružnický potok.
Miestne časti obce

Veľká ulica(bývalý majer, dnes stred obce), Kyslovec (ulica od stredu obce v smere na Parihuzovce), Hlavná ulica (ulica od stredu obce v smere na Pčoliné), Rokytovce (ulica od stredu obce v smere na Nižnú Jablonku, pomenovaná po gazdoch, ktorí si tu prví postavili domy a pochádzali z Rokytova - Andrej Raka a Ján Murga), Poľana - nižný mlyn a Poľana - vyšný mlyn.

Chotárne názvy
Drozdiačka, Udava, Vysoký bereh, Capovy Laz, Pod Capovym lazom, Stará stezka, Djakova dolina, Skory, Za Skurami, Prehyba, Spálená Kyčarka, Osoj, Moškiv horob, Prehľad, Feničiv kut, Molišov, Pasika, Sihly, Touste, Vyše potašni, Seredňa hora, Vyšný mlyn, Pliškov, Nižní mlyn, Za pilu, Culkova, Kopriviša, Davidova, Visoky verch, Maximova, Ostružnicke, Mišak, Horobok, Chmeliša, Mistski, Bukovina, Oboroch, Močarki, Više Potašni, Za Dilcom, Od Parihuzovskoho, Verch Striba, Čaščiky, Kičurka, Siňa dolina, Višnianski polomy, Kosťov kut, Beskyd, Lipova luka, Konec Čeľova, Polanka(podľa dobových máp z rokov 1778, 1866 a 1905).
 
VŠEOBECNÉ ÚDAJE

Poloha:
východná časť Ondavskej vrchoviny

Nadmorská výška:
stred obce - 360 m n. m.(stred obce) , 305 - 875 m n.m (chotár)



STAROSTA OBCE: Ing. Peter Čopák

WEB: www.hostovice.ocu.sk


ZDROJ: www.pcoosadne.orthodox.sk
          Publikácia Hostovice 650 rokov, 2004,Ing.Buraľ Miroslav, Hudik
          Vasiľ
návštěvníků stránky
celkem28 868
tento týden36
dnes1