GRÉCKOKATOLÍCKA CERKVA Ochrany Presvätej Bohorodičky:Pozývame všetkých na naj pivo s naj obsluhou v príjemnom prostredí nášho pohostinstva
GRÉCKOKATOLÍCKA CERKVA Ochrany Presvätej Bohorodičky
História: obec osídlená rusínskym obyvateľstvom. Pôvodne všetci jej obyvatelia boli pravoslávneho vierovyznania, ktorí v dôsledku užhorodskej únie, na prelome 17. - 18. storočia, prešli na gréckokatolícke vierovyznanie. O tamojšom pravoslávanom farárovi - baťkovi - je prvý doklad v Urbári humenského panstva z roku 1612. Z roku 1623 sa zachovalo v urbári i meno hostovického pravoslávneho farára Krepčínu Lukáša. Cerkva v Hostoviciach sa prvý krát spomína v Súpise rusínských cerkvi v Humenskej krajni z roku 1732. O rok neskôr v ďalšej listine je zaznačené, že cerkva je drevená. Hostovice boli samostatnou gréckokatolíckou farnosťou a farárom v uvedenom roku bol Ignatius Viranič. Ďalší záznam o drevenej cerkvi je z roku 1746. Z nej sa dozvedáme, že tu stojí starobylá cerkva. Farárom bol Štefan Tibolt. O štyri roky neskôr obec navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavskyj. V roku 1772 začali v Hostoviciach stavať terajšiu murovanú gréckokatolícku cerkvu. Murovaná cerkva bola dokončená v roku 1784 a zasvätená sv. Bohorodičke. Pred vchodom do tejto cerkvi sa nachádza náhrobný kameň tunajšieho rodáka Jozefa Petrašovského 1830-1905. Pochádza zo známeho rodu Petrašovičov, ktorých vo svojom románe Idiot opisuje ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevský. Otec Jozefa Petrašovského - Vasiľ - prišiel do obce ako emigrant z ruského Petrohradu a stal sa prvým učiteľom v Hostoviciach. V roku 1929 dochádza v obci k obnove pravoslávia, kedy sa k tomuto vierovyznaniu prihlásilo 32 obyvateľov zo 728. V súčasnosti si pravoslávni veriaci postavili nový pravoslávny chrám.
Správca farnosti:
Michal Galmus
